reklama

Skutočný príbeh, hrdina na konci nezomrie...

Tak som mala opäť nočnú. V poslednom čase to nie je nič výnimočné. Okolo tretej ráno ma chytila kritická vlna únavy, takže z posledných síl som sa odplazila na balkón. Tam je zima, to ma preberie. A tak si tam stojím, pozerám do tmy a rozmýšľam nad nesmrteľnosťou komárov a rozhodujem sa, či ešte vládzem dať jedno sudoku, alebo radšej zvolím online hry. Vtom som niečo začula.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Taký šuchot nejaký. Najprv tichučký, postupne však naberal na intenzite. Nieže by som trpela nejakou paranojou, ale prvé čo mi napadlo, bolo komando, ktoré sa snaží dostať ku mne, aby ma vyslobodili a ukončili tak rukojemnícku drámu, ktorú spôsobil šialenec, o ktorom ešte neviem, že je v budove. Samozrejme, túto myšlienku, čistú produkciu mojej fantázie som zrušila už v zárodku. Nie, to je blbosť. Žeby zlodej? Ale taký hlučný? Ak je to fakt zlodej, tak riadny amatér. Pozerám bližšie, a fakt, do stromom som mojim orlím zrakom lokalizovala plaziacu sa postavu. Pomaličky sa ten človek plazil k dverám a vydával ten strašný šuchot. Už som mu chcela zakričať: hej, ja ťa vidím, a počujem, si trápny, ja by som to zvládla lepšie!, ale vtom mi napadlo, že keď tie dvere otvorí, spustí sa alarm a sbs-kár je hneď vedľa. Bude sranda, nechám ho... Ešte stále som však nevedela, či je to chlap alebo žena. Asi chlap, vravím si, je dosť veľký. Na chvíľu prestal šuchotať. Ahá, asi už prišiel na to, že by ho mohol niekto počuť...Nastalo ticho. Úplné. Absolútne. Radšej som prestala dýchať, aby som sa neprezradila. Nastala chvíľa, keď som sa nemohla vrátiť dnu, to by zistil, že som ho videla a tak som zamrzla v jednej, inak veľmi nepríjemnej polohe. Po chvíli ma chytil kŕč do nohy. Vonku bola strašná zima. Začala som sa nekontrolovateľne triasť. Už nie od vzrušenia, ale od zimy. Ten debil sa ani nepohol. Nič. Akoby sa vyparil....Možno oddychuje, vymýšľa taktiku. Alebo sa teleportoval a už teraz ma čaká vnútri a smeje sa, že tu mrznem. Po desiatich minútach som si začala nadávať. Tak klasicky, keď človek robí nejakú absolútne nezmyselnú vec, ešte k tomu z vlastnej vôle a pri plnom vedomí.No nebudem to naťahovať, po 26 minútach strávených na balkóne na treťom poschodí bez bundy, som s prekvapením zistila, že ten plaziaci sa zlodej nie je nič iné, ako tieň stromu a tie zvuky, ktoré ten nešikovný človek mal vydávať bol iba šuchot jesenného lístia popadaného na ulici. Ja nieže by som trpela paranojou...ale asi iba prehnanou fantáziou. Môžem vám však povedať, že to nie je úplne zlé, takáto choroba. Viete, koľko nezvyčajných situácii zažijete sami so sebou? Aspoň nemusím pozerať telku, ja si vystačím aj sama...

Daniela Grečnerová

Daniela Grečnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

22-ročná usilovne pracujúca študentka. Okrem iného podstupujem, ako každý iný človek, neustály a nekončiaci, na tempe a intenzite narastajúci proces získavania životných skúseností.. Zoznam autorových rubrík:  me, myself and ISúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu