reklama

DomStory Dva.

Á, opäť raz, presne v momente, keď by som mala písať bakalárku a byť veľmi, ale naozaj veľmi hlboko ponorená do témy dabingu ako špecifickej hereckej tvorby, tak presne v tom momente idem vám ja vyrozprávať DomStory - časť druhá - Kde sú moji škriatkovia?? Moment, ešte si idem umyť z rúk MHD.....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Tak, môžme začať. Medzičasom mi odfúklo internet. Vonku sa síce počasie javí ako bezveterné, možno pár hodín pred búrkou, ale vo firme, ktorá mi poskytuje túto skvelú vymoženosť zvanú bezdrôtové pripojenie majú poveternostné ukazovatele asi trochu odlišné. U nich (pár ulíc odo mňa) fúka nonstop a hlavne strašne intenzívne. Minule, keď som opäť kvalitne rozhorčená bezplatne volala na horúcu nonstop linku, že čo do frasa je zase s mojím pripojením, mi ako spoľahlivá meteostanica oznámili, že sa blíži krupobitie, odporučili mi zatvoriť okná a čakať na nový deň, do ktorého sa určite zobudím opäť s plnými štyrmi čiarkami na modeme. Pršať nepršalo, krupobitie hlásili v Považskej Bystrici, ja som sa skoro udusila v byte so starostlivo pozatváranými oknami a ráno mi moje pripojenie ohlásilo „fatal error“. Zvláštna to lokalita. Ale nie o tom..Minule som síce sľúbila, že vám rozpoviem príbeh o pani Em. a mojom nakradnutom majetku, žiaľ, príbeh sa neposunul nikam ďalej, pani Em. tu už nebýva. Starú pani dali jej náhle oživší potomkovia do ústavu a momentálne sa nado mnou konajú rozsiahle rekonštrukčné práce. Na dverách vchodu visel oznam, končiaci vetou--- Dátum ukončenia prác: 2.5. Potom to bolo 12.5., potom dvadsiateho druhého a potom som prichytila jedného robotníka pri tom, ako sa nenápadne snaží prepísať päťku na šestku. MZslím, že som na neho začala hystericky kričať, ale on chudák, že to má príkazom. Začínam nenávidieť náhle oživších potomkov pani Em.V našom dome, ako som už bola pred časom bývala spomínala je veľká presila pánov a dám vo veku prinajmenšom dôchodkovom. Objaví sa tu zavše aj mladšia generácia, a práve o jednej jej zástupkyni vám dnes porozprávam. Jej prítomnosť v dome som zaregistrovala už dávnejšie, stretávali sme sa celkom pravidelne v nočných hodinách na chodbe. Ja vždy prekvapená z tohto stretnutia. Ona vždy apatická a ľahostajne berúca toto stretnutie. Stála nepohnuto na jednom mieste a pozerala do steny. Vždy som ju obehla len veľmi rýchlo, ako správne slušné dievča som sa pozdravila, nikdy mi nebolo odzdravené a mne to bolo vždy jedno. V tú noc mi to však jedno byť prestalo.Čakala som pred domom na kamaráta, ktorý je vždy a za každých okolností všade za sedem minút. A tak som na neho čakala už piatu siedmu minútu a v istom momente som sa prichytila pri tom, ako zvedavo čumím do bytu na prízemí, kde nechali neuvážene zasvietené svetlo a odostreté žalúzie. Nič prevratné sa však nedialo a tak som sa vybrala na už známu trasu chodník – cesta – vchod- cesta - chodník, keď tu zrazu v bode vchod sa z bočných kríkov našej nádhernej a veľmi starostlivo upravenej predzáhradky (prepáčte, susedka sa mi počas balkónovej schôdze okrem iného zdôverila, že číta moje blogy a ja predsa budujem dobré vzťahy....pani Viola, krásne sa staráte o tie naše kríky!) vynorila Anežka (40). Anežka (40), presne tá, ktorá vždy tupo hľadela do steny na chodbe uprostred noci sa v tej chvíli plazila po štyroch pomedzi kríky a divne ňufkala a nos takmer šúchala o asfalt. Zajačala som. V poslednej dobe som nejaká ľakavá, ešte pred pár rokmi som nezvykla reagovať tak prudko, ale jeden môj kolega mi to objasnil. Vraj som stratila životnú istotu, preto teraz jačím aj pri najmenšom podnete na strach. So životnou istotou alebo bez nej, v každom prípade som sa zľakla strašne. Pár centimetrov a bola by som jej dupla priamo na hlavu. Odskočila som a ostala stáť v nemom úžase. Anežku (40) asi moja prítomnosť opäť raz veľmi nevzrušila. Postavila sa, oprášila si kolená a podišla ku mne. Keď už mi hľadela priamo do očí a od mojej vydesenej tváre ju delili iba centimetre, spýtala sa pošepky: -Prosím Vás. Hľadám mojich ŠKRIATKOV. Nevideli ste nejakých???!!(Ticho. Moje oči sa už viac vypleštiť nedali, tak som iba hlasno preglgla a v hlave som rýchlo hľadal všetky možnosti úniku.)-Ešte tu boli pred chvíľou, videla som ich, ale niečoho alebo NIEKOHO sa zľakli (Anežka (40) na mňa pri týchto slovách veľmi prísne a karhavo zazrela...) a rozutekali sa mi. Teraz ich kvôli niečomu alebo NIEKOMU (opäť ten prísny pohľad...) budem hľadať až do rána.Ja, paralyzovaná, neschopná racionálneho úsudku:-Neviem pani suseda, či myslíme tých istých. Moji sú úplne v poriadku...Do dnešného dňa neviem uspokojivo vysvetliť svoju odpoveď, v duchu obviňujem Anežku (40), že som kvôli nej chvíľkovo úplne zdementnela. V každom prípade Anežka (40) mi po tejto vete závistlivo potľapkala po ramene, popriala pekný večer, kľakla si na kolená a zmizla v kríkoch. O pár dní na to som ju opäť stretla na chodbe. Tupo hľadela do steny, ja som ju s malou dušičkou pozdravila, ona mi s prehľadom neodzdravila, iba potichu zavrčala. Možno keď sa pokúsim spriateliť mojich škriatkov s tými jej, tak nakoniec z nás budú aj kamarátky. Snažila som sa zistiť niečo viac u nášho domovníka, pána Otakara, ktorý mi vytrvalo oblepuje dvere všelijakými odkazmi typu: "Vážený obyvateľ! Srdečne Vás pozývame na slávnostné posedenie pri chlebíčkoch a čaji, ktoré sa koná pri príležitosti osláv schválenia úveru určeného na zateplenie nášho obydlia. Posedenie sa uskutoční v stredu o 15,00 v telocvični ZŠ." Raz neodolám a potom sa podelím so zážitkami...Pán Otakar mi iba pošepkal, že sa s Anežkou (40) nemám veľmi kontaktovať a mám byť v strehu. Chcela som sa spýtať, či sú ich škriatkovia pohádaní, ale pre istotu radšej zatiaľ nebudem rýpať. Ešte nemám totiž úplný prehľad o pánovi Otakarovi a jeho drobných úchylkách, ktorými nepochybne, ako asi každý obyvateľ môjho domu číslo 15, disponuje...

Daniela Grečnerová

Daniela Grečnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

22-ročná usilovne pracujúca študentka. Okrem iného podstupujem, ako každý iný človek, neustály a nekončiaci, na tempe a intenzite narastajúci proces získavania životných skúseností.. Zoznam autorových rubrík:  me, myself and ISúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu