Júliusko má Kamilu. Rád.

Udalosti posledných dní naznačovali, že život v reality show „Neprežije nikto!!“ značne stagnuje. Júliusko po nesplnenej úlohe skončil na jednej posteli s Bruttom. Brutto mal od detstva komunikačný blok. Jeho otec sa s ním rád hrával na záhrade na vojakov. On bol generál a malý Bruttík musel robiť drepy a kliky za odmenu. Brutto preto namiesto toho, aby sa naučil vychádzať s ľuďmi, naučil sa robiť rekord v drepovaní. S ľuďmi sa rozprávať nevedel, vedel výlučne vrčať. Aj keď sa mu náhodou niečo páčilo, tak namiesto smiechu z neho vyšiel len akýsi bližšie neidentifikovateľný zvuk s miernym úškľabom. Podľa šírky úškľabu mohli ostatní zistiť ako veľmi sa Brutto tešil. Júliusko mal z Brutta nočné mory. Aj v čase po 22,30, keď mal oficiálne voľno od svojich návykov, sa Júliusko po ceste do chladničky okolo Brutta pohyboval iba po špičkách. Bol z toho frustrovaný a každou minútou prepadal hlbšiemu a hlbšiemu zúfalstvu. V deň štvrtý prišla pošta. Beeeeng! „Každý z vás pôjde domov. Tam máte presne 3 minúty a dvadsať sekúnd na to, aby ste si vzali to, čo vám tu najviac chýba. Potom budete privezení naspäť do domu.“Júliuskovi sa od radosti zarosil nos a zošmykli sa mu okuliare, ktoré s rachotom padli na drevotrieskový stolík. „Kamila!“ vyhŕkol. Mia sa na neho spýtavo pozrela, Hovoriaci Päs len neveriacky pokrútil hlavou, prehltol uštipačnú poznámku o neobvyklom náraste výskytu demencie v dome po Júliuskovom príchode a Edovi to nedalo a potichu spýtal sa: „Júliusko?“ „Láska! Chrobáčik! Idem si po teba! Vedel som, že osud nemôže byť tak krutý!“ vyhúkol Júliusko, a zanechajúc ostatných obyvateľov v šoku z jeho nadpriemerne hlučnej reakcie, odtancoval k svojej posteli, zvalil sa na ňu a začal od dojatia plakať do vankúša. „Cvok. Čistý dement. Prekristoverany, povedzte mi, čo som komu ja kedy v živote vykonal, že na toto sa môj zrak musí pozerať. Veď to je kus idiota. Uvidíte, on raz príde a prepne mu a v noci nás všetkých dopichá od chrbta príborovým nožíkom,“ spustil Päs, ktorého Júliuskova prítomnosť zjavne vyčerpávala. „Upokoj sa, veď je úplne neškodný. Sa len teší, nie? Že si ide po ňu. Ty si čo vezmeš? Diazepamík? Aj dva si vezmi, prosím ťa, lebo začínaš byť paranoidný!“ pustila sa do Päsa Mia. „Len počkaj, teba aj s tým tvojím nevinným kukučom si podreže ako prvú. A keď ma budeš z posledných síl prosiť aby som ho od teba odtrhol, tak ti vieš čo? Potrasiem ti pravicou a poprajem sladkú noc na tabletkách,“ tak prehovorilo urazené Päsovo ego a aj spolu so svojou telesnou schránkou odkráčalo von si zapáliť. Júliusko si Kamilu kúpil pred troma rokmi v čínskom diskonte. Pôvodne tam išiel kúpiť špeciálne strúhadlo na ceruzky, mali ho v akcii a okrem toho bolo ešte špeciálne v tom, že vedelo strúhať naraz štyri ceruzky a okrem toho sa s ním dalo aj svietiť do vzdialenosti 2 centimetre. Bola to vlastne veľmi veľká, ale podľa Júliuska stále veľmi praktická kľúčenka. No a takéto strúhadlo tam v tom čínskom diskonte hľadal, a už aj nádej strácal, že prišiel neskoro a vypredali, keď tu ho zbadal na spodku regála s dámskym spodným prádlom. Bolo posledné, tam omylom hodené a prikryté stovkami nekvalitných, ale zato rôznofarebných tango nohavičiek. Júliusko sa zastavil a začal analyzovať. Ak sa dotkne čo i len jedných tých nohavičiek, tak to bude vôbec po prvý krát, tento moment mal presne naplánovaný, avšak nie za takýchto podmienok, už vôbec nie v čínskom diskonte a absolútne nie z dôvodou potreby vyloviť jeho vysnívané strúhadlo. Nuž ale, čo sa dá robiť. Júliuskovi sa v jednom momente zrútili všetky plány o tom, ako svojej budúcej partnerke (ktorá na neho nepochybne čaká už za rohom, len stále nevedno, za ktorým), bude musieť so slzou v oku povedať, že si to šetril. Naozaj si to chcel šetriť iba pre ňu, pre vyvolenú. Ale žiaľ, jej nohavičky už nebudú prvé. Poobzeral sa dookola, predavačky húfne dojedali pri pokladni krevetovú Vifonku, a tak sa Júliusko zhlboka nadýchol, a pod rúškom tajomstva uskutočnil svoj vôbec prvý fyzický kontakt s dámskou spodnou bielizňou. Rozpačito vytiahol strúhadlo a ako sa snažil rýchlo a nenápadne vzdialiť sa od regála, všimol si malú vypelichanú andulku, ktorá ho celý čas pozorovala z bidilka, umiestneného v nádhernej veľkej klietke, presne takej, v akej býval Tweety. A Júliusko mal Tweetyho veľmi rád. A žltá andulka sa na Tweetyho aj podobala. A aj sa na neho pekne pozerala. A ani nevyzerala, že by chcela vyzradiť jeho tajomstvo nedávneho styku s nekvalitnými ale zato pestrofarebnými tango nohavičkami. A ani nevyzerala, že by mala s tým morálny či iný problém. Vlstnne vyzerala veľmi milo a sympaticky. Júliusko to dodnes hodnotí ako osudové stretnutie, srdcovú záležitosť, poštu pre neho, jednoducho, na jeho pomery veľmi rýchlo, teda presne po pätnástich minútach ďalšej analýzy sa rozhodol napriek varovaniam jeho alergológa, sympatickú andulku si zakúpiť spolu so strúhadlom. A tak sa stretli Júliusko a Kamila a stali sa z nich priatelia. Júliusko ešte stále plakal od dojatia do vankúša. Kamila! Bude s ním, bude mu oporou, bude poznať týchto zvláštnych ľudí, s ňou možno nevyhrá len vecné ceny v hodnote 5 tisíc korún, s ňou možno zaútočí na vedúce pozície. S ňou..! Brutto sa zvalil na posteľ a tresol Júliuska po chrbte. Tomu vyrazilo dych, prestal od dojatia plakať do vankúša a ustrašene sa schúlil do klbka. Nezbadal, že Brutto mal úškľab. Na osem zubov! Brutto zdieľal s Júliuskom jeho radosť! Pomedzi to ostatní spísali podľa inštrukcií zoznam vecí, ktoré prinesú:Júliusko – jednoznačne KamilaBrutto – elektronické počítadlo drepovMia – CD Adrieny Bartošovej - Znovuzrodenie Margita – sada plastových kelímkov v alobalovým deklíkom, s objemom 0,5 a so zošúchanými nečitateľnými etiketami, ktoré má uložené v nočnom stolíku už od roku 1982Dejvid – kniha „Ako som zvíťazil“ – smutný príbeh o malom indickom chlapcovi, ktorý odolával tlaku spoločnosti a až do svojich ôsmych rokov odmietal Happy Meal a jeho lákavé hračky, opis vplyvu toho hrdinského činu na jeho životPäs – Powerball, revolučný vynález vyvinutý v NASA, ktorý posilňuje jednotlivé partie rúk a ramienEdo – lehátko polohovateľné v šiestich úrovniach.Ostatní sa nevedeli rozhodnúť. V dome zavládol vzrušený šumot. Každý sa pripravoval na svoj krátky príchod domov najlepšie ako vedel. Brutto robil drepy. Júliusko nervózne prešľapoval na záhrade. Keď v tom sa ozval z izby vreskot. Júliusko vbehol dnu. Na zemi ležal Bambi. Nad ním Brutto, nad ním Mia, nad ňou Päs a okolo pobehoval vreštiaci Edo..."Čo mu je??" zašepkal roztrasene Júliusko. "Mŕtvy!" Oznámila Margita, ktorá sedela obkročmo na Bambim a snažila sa mu nahmatať pulz. V dome ostalo ticho. Iba kamera z obývačky zabzučala, to ako sa snažila nasnímať detailný záber pre večernú lajfku.