Aktuálne...

Sedím si na stoličke, usmievam sa na svet, prvý krát mám vstupy s dopravným servisom aj cez deň. Ide mi to, zokoktala som sa iba dvakrát, to nie je až také zlé...A už prichádza moja chvíľa, ležérnych tempom si vykračujem do štúdia...Áno, dnes je dobrý deň. V polke cesty na mňa kričia: poď, poď, póď!!! Ležérne tempo sa zmenilo na šprint, mám síce opätky, ale to zvládnem!Do štúdia som dorazila až cez jingel...To je ešte dobrý čas, to sa zvládne. Sadám si, ale namiesto pohodlnej stoličky sa ocitám na zemi, s rozčapenými nohami, vypleštenými očami(čudujem sa, že mi ostali na pôvodnom mieste). A jingel skončil, všetci očakávajú čerstvé dopravné novinky, ale ja sa iba odlepujem od koberca....Asi o sekundu som sa spamätala, kto som, čo som, a čo tam chcem a s úsmevom na perách a desať sekundovým oneskorením som vypustila svoj hlások zakliatej princezny do éteru.... To sa stalo o štvrť na 6, o reparát sa pokúšam znova o trištvrte....:) Ale aspoň som zistila konečne, akej farby máme koberec v štúdiu...